Som učiteľka Ilike, vykonávam prácu učiteľky aj riaditeľky školy.

Slúžiť s veľkým srdcom, učiť s láskou, chrániť hodnoty a budovať budúcnosť – práve toto pre mňa znamená byť pedagógom.

Svoju pedagogickú dráhu som začala po ukončení Strednej pedagogickej školy v Lučenci na Základnej škole v obci Kráľ. Neskôr som mohla tráviť svoje dni s najmenšími v materskej škole v obci Abovce – a možno práve tam som naplno pochopila, že láskavé, bezpečné a prijímajúce prostredie je pre dieťa prvým a najdôležitejším krokom pri objavovaní sveta.

Vzdelávanie som nikdy nevnímala ako ukončenú cestu. Na Univerzite J. Selyeho v Komárne som absolvovala bakalárske aj magisterské štúdium v odbore predškolská a elementárna pedagogika. Už trinásty rok vediem naše spojené zariadenie, no zároveň som sa nikdy nechcela vzdať radosti zo samotného vyučovania. Učím maďarský jazyk a literatúru, slovenský jazyk a literatúru, matematiku, anglický jazyk a informatiku.

Pedagogické povolanie pre mňa nie je iba prácou. Je to poslanie – a zároveň vášeň.

Každý deň ma motivuje hľadať nové možnosti, ako urobiť roky strávené v našej materskej a základnej škole pre deti ešte krajšími, bohatšími na zážitky a príťažlivejšími. Verím, že škola nie je iba miestom učenia. Je miestom, kam je príjemné prichádzať, kde je dobre spolu a odkiaľ si deti môžu odniesť krásne spomienky do ďalšieho života.

Zároveň však podľa mňa úloha školy nekončí odovzdávaním vedomostí. Za našu úlohu i povinnosť považujem aj starostlivosť o dedičstvo našich predkov, ochranu našich hodnôt a ich odovzdávanie ďalším generáciám. Chcem, aby naše deti nepoznávali svoju minulosť a kultúru iba z kníh, ale aby ich mohli skutočne prežívať, cítiť a s hrdosťou odovzdávať ďalej všetko, čo nám zanechali naši predkovia. Verím, že človek, ktorý pozná a váži si svoje korene, dokáže s väčšou istotou budovať svoju budúcnosť.

Mimoriadne blízke je mi umenie. Už mnoho rokov píšem a režírujem divadelné predstavenia, ktoré potom spolu s našimi deťmi uvádzame na javisku. Tieto predstavenia pre mňa nie sú iba kultúrnymi podujatiami. Vytvárajú most medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi dieťaťom a komunitou, medzi tradíciou a budúcnosťou. Je nádherné sledovať, ako sa z detí, ktoré boli spočiatku nesmelé, na javisku stávajú sebavedomí, uvoľnení a žiariaci účinkujúci.

Rada učím aj tance, pretože verím, že hudba, pohyb, tradícia a spoločná tvorba dávajú deťom hodnoty, ktoré sa z učebníc naučiť nedajú.

Cítim sa veľmi šťastná, že ma obklopuje práve takáto komunita. Táto inštitúcia pre mňa už dávno nie je iba pracoviskom. Je mojou druhou rodinou.

Patria do nej moji kolegovia, ktorí stoja každý deň pri mne, rodičia, ktorí nám zverujú to najvzácnejšie, čo majú, a samozrejme deti, vďaka ktorým má všetko, čo robíme, zmysel.

Byť pedagógom pre mňa znamená, že každý deň môžeme zanechať stopu v živote dieťaťa. Niekedy povzbudivým slovom, inokedy úsmevom, objatím, trpezlivým vysvetlením – alebo jednoducho tým, že mu veríme.

Moje krédo je jednoduché:

Moje srdce bije pre deti. Každý deň pracujem preto, aby sme im z lásky vytvárali bezpečie, z našich tradícií dávali silu, z vedomostí krídla a zo spoločných zážitkov spomienky na celý život.

Už dlhé roky pôsobím na tejto škole ako vychovávateľka a azda niet pre mňa nič krajšie, ako byť každý deň medzi deťmi.
Vyučujem aj výchovné predmety, prírodovedu a vlastivedu, no pre mňa bolo učenie vždy niečím viac než len odovzdávaním vedomostí.
Mám rada deti, ich zvedavosť, otázky, smiech aj ten úprimný svet, ktorý so sebou prinášajú. Verím, že deti treba nielen učiť, ale aj povzbudzovať, počúvať, mať ich rád a citlivo ich viesť správnym smerom.
Od chvíle, keď som prvýkrát vstúpila do brány tejto školy, uplynulo už veľa rokov, no dodnes to cítim rovnako:
SOM NA SPRÁVNOM MIESTE.
Ani si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné. Pre mňa to nie je iba práca – je to moje povolanie a zároveň aj kúsok môjho srdca.